Starší projekt, na ktorom sme tu pracovali s viacerými kolegami. Dostali sme samostatný LCD display z notebooku a voľnú ruku v sebarealizácii.

Čo sa nám teda podarilo a ako to pracovalo?

Rámik na pracovnej ploche ohraničoval plochu 640x480 pixelov, ktorá bola naším softwérom spracovaná a prenesená do externej pamäte na kontaktnom poli.

Toto boli obvody, ktoré prijímali spracovaný obrázok (zmenený len na čierno-biely) cez paralelný port z počítača do externej pamäte a riadili chod LCD-displeja. Číslicová technika, žiaci určite poznajú  :-)

Takto vyzeral čierno-biely display 640x480 pixelov, keď zobrazil správne prenesený obrázok z externej pamäte. Podmienkou ak mal byť obraz stabilný bolo, že sa musel cyklicky obnovovať frekvenciou medzi 25 Hz až 75 Hz. Blednúci pás v strede, ktorý zachytil fotoaparát, okom viditeľný nebol.

LCD display bez reflexnej folie bol viacmenej priehľadný. Preto vybrané segmenty mohli po umiestnení na spätný projektor vrhať tieň, znázorňujúci čiernobielu verziu pôvodného obrázku z monitora počítača. Toto sme skúšali na klasickom starom spätnom projektore. Niečo podobné, ako dnes používame dátové projektory.